08.02.2019 - P4150095 - Viedeň - 12 UTC
Napísané: 10. Februára 2019, 16:44
Typ sondy: RS41-SG
HW: P4150095
Frekvencia: 403.500 MHz
Miesto vypustenia: Viedeň
Dátum a čas štartu: 08.02.2019 12:15 SEČ
Dátum a čas dopadu: 08.02.2019 14:48 SEČ
Dátum a čas nálezu: 08.02.2019 15:42 SEČ
Miesto nálezu: pri obci Lúka
LAT: 48.675250
LON: 17.870080
Prúdenie od JZ je pre mňa zaujímavé, tak sledujem prediktor. Vtedy mi sem lieta Viedeň. Tak to bolo aj teraz, už 2 dni dopredu som sa chystal na túto sondu. Samozrejme tam bola podmienka, že padák nesmie moc padákovať. Našťastie pre mňa sa zamotal do latexu, takže sonda padala rýchlo. Trochu sa síce prediktor sekol so smerom prúdenia, išla viac severne než mala, ale stále to bolo v pohode. Aj to chvíľu vyzeralo, že skončí v kopcoch Inovca, ale nakoniec zrýchlila pád a do kopcov nedoletela, navyše takmer trafila diaľnicu. Bolo len tak tak tesne. Podľa máp tam mal byť nízky porast. To je síce fajn, ale také nízke kríky zvyknú byť nepriechodzie. No uvidíme.
Signál som mal skoro až po zem, posledná poloha bola 60 m nad terénom. A tu nastala pekná ukážka, ako je dôležité prepočítať správne nadmorskú výšku. V trackeri sonda skončila asi 430 m, ja som ju dotiahol až takmer po zem na 227m. Na ten smer mám dobrý príjem. A sonda sa pred dopadom ešte stočila, čo aj prediktor predpokladal. Data som spojil dokopy a prepočítal presný dopad:
Výška terénu v mieste dopadu je 169 m n.m. Poslednú výšku zo sondy podľa GPS som mal 227 m.
Vietor 2,45 m/s od 345° čiže SSZ. Pádová rýchlosť 6,1 m/s
Takže mala padať ešte 227-169=58m, pri rýchlosti pádu 6,1 m/s mala padať ešte asi 9,5 s. Pri vetre 2,45 m/s by teda uletela max 23 m. V praxi je to menej, lebo pri zemi sa vplyvom trenia vetra o povrch spomaluje, takze odhadom zaletela tak 20m v smere na VJV.
No ležne GPS výška je výška nad elipsoidom, ale my máme výšku udávanú nad geoidom. Takže treba odpočítať asi 46 m.
Po oprave 181-169=12m. Takže pád trval 2 sekundy, to pri 2,45 m/s by uletela necelých 5 m smer VJV.
Takže som si určil na mape, kam asi zaletela. Pri chybe 5 m je dohľadanie v pohode. Ale pri chybe tých 15 m v hustých kríkoch, už by bolo komplikovanejšie.
Presnosť výpočtu výšky je dôležitá hlavne ak pri zemi fúka silný vietor. Tam každá sekunda navyše spraví chybu veľa metrov. A navyše ak padá pomaly, tak sa chyba ešte zväčšuje.
Ja som ju mal takmer až po zem, vietor bol slabý, padák moc nefungoval a aj tak bola chyba polohy 15 m. Čo v hustých kríkoch vie dobre skomplikovať hľadanie.
Nakoniec sonda dopadla úplne ukážkovo, trafila sa medzi kríky na cestičku. Takže čakala na zemi. Horšie to bolo s padákom. Evidentne bol zamotaný ked ešte letel, no na strome sa to ešte viac premotalo. A to 4m vysoko. Strom bol husto drobne porastený takými malými výhonkami, tam nebola šanca s padákom ani pohnúť. Lanko sa samozrejme pretrhlo a s padákom to ani nehlo. Takže ten tam ostal a je vidieť z ďaleka. Zrovna sa trafil na najvyšší strom v tom priestore.
No a teda sonda zaletela asi 6 m od poslednej polohy. Takže môj výpočet bol dobrý. Plus treba brať do úvahy aj chybu merania GPS. Ja počítam chybu max do 5 m, samozrejme záleží od polohy satelitov, presnosti efemeridov a plno iných vecí.
GEOID vs. ELIPSOID
Ešte doplním info o nerovnosti zeme a výpočte nadmorskej výšky. Občas sa to hodí pripomenúť, pretože GPS súradnice zo sond pracujú s referenčným elipsoidom WGS84, ale výška terénu je určená geoidom.
V prvom rade, Zem nie je gulatá
Zem má eliptický tvar, teda je elipsoid. Na póloch je zem o 28 km ploskejšia než na rovníku (oproti polomeru zeme 6371 km je to iba 0.34%).
Ako nulová nadmorská výška sa používa Referenčný elipsoid. Je to výška vypočítaná zo strednej hodnoty výšky morí. Aj GPS súradnice pracujú s týmto elipsoidom.
Ale u nás v mapách (vrstevnice), ale aj Google Earth udáva nadmorskú výšku nad geoidom.
Geoid je výška na základe gravitačného modelu EGM96 (Earth Gravity Model 1996). Gravitačné pole zeme nie je všade rovnaké. Preto je geoid zvlnený a preto sa robí korekcia geoidu nad elipsidom. Viac detailov písať nebudem, pre bežné pochopenie to stačí, na internete je toho dosť. A dole som dal dva obrázky na pochopenie výpočtu.
Prípadne nejaké info:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Geoid
Takže GPS pošle nadmorskú výšku nad elipsoidom. Ale u nás v strednej európe je geoid vyššie o 45,5 metra nad elipsoidom. Čiže vlastne zemský povrch je vyššie o 45,5m než dáva GPS (elipsoid). Preto treba ten rozdiel odpočítať.
Výška geoidu nad elipsoidom v európe:
Pre pochopenie nejaké obrázky:
HW: P4150095
Frekvencia: 403.500 MHz
Miesto vypustenia: Viedeň
Dátum a čas štartu: 08.02.2019 12:15 SEČ
Dátum a čas dopadu: 08.02.2019 14:48 SEČ
Dátum a čas nálezu: 08.02.2019 15:42 SEČ
Miesto nálezu: pri obci Lúka
LAT: 48.675250
LON: 17.870080
Prúdenie od JZ je pre mňa zaujímavé, tak sledujem prediktor. Vtedy mi sem lieta Viedeň. Tak to bolo aj teraz, už 2 dni dopredu som sa chystal na túto sondu. Samozrejme tam bola podmienka, že padák nesmie moc padákovať. Našťastie pre mňa sa zamotal do latexu, takže sonda padala rýchlo. Trochu sa síce prediktor sekol so smerom prúdenia, išla viac severne než mala, ale stále to bolo v pohode. Aj to chvíľu vyzeralo, že skončí v kopcoch Inovca, ale nakoniec zrýchlila pád a do kopcov nedoletela, navyše takmer trafila diaľnicu. Bolo len tak tak tesne. Podľa máp tam mal byť nízky porast. To je síce fajn, ale také nízke kríky zvyknú byť nepriechodzie. No uvidíme.
Signál som mal skoro až po zem, posledná poloha bola 60 m nad terénom. A tu nastala pekná ukážka, ako je dôležité prepočítať správne nadmorskú výšku. V trackeri sonda skončila asi 430 m, ja som ju dotiahol až takmer po zem na 227m. Na ten smer mám dobrý príjem. A sonda sa pred dopadom ešte stočila, čo aj prediktor predpokladal. Data som spojil dokopy a prepočítal presný dopad:
Výška terénu v mieste dopadu je 169 m n.m. Poslednú výšku zo sondy podľa GPS som mal 227 m.
Vietor 2,45 m/s od 345° čiže SSZ. Pádová rýchlosť 6,1 m/s
Takže mala padať ešte 227-169=58m, pri rýchlosti pádu 6,1 m/s mala padať ešte asi 9,5 s. Pri vetre 2,45 m/s by teda uletela max 23 m. V praxi je to menej, lebo pri zemi sa vplyvom trenia vetra o povrch spomaluje, takze odhadom zaletela tak 20m v smere na VJV.
No ležne GPS výška je výška nad elipsoidom, ale my máme výšku udávanú nad geoidom. Takže treba odpočítať asi 46 m.
Po oprave 181-169=12m. Takže pád trval 2 sekundy, to pri 2,45 m/s by uletela necelých 5 m smer VJV.
Takže som si určil na mape, kam asi zaletela. Pri chybe 5 m je dohľadanie v pohode. Ale pri chybe tých 15 m v hustých kríkoch, už by bolo komplikovanejšie.
Presnosť výpočtu výšky je dôležitá hlavne ak pri zemi fúka silný vietor. Tam každá sekunda navyše spraví chybu veľa metrov. A navyše ak padá pomaly, tak sa chyba ešte zväčšuje.
Ja som ju mal takmer až po zem, vietor bol slabý, padák moc nefungoval a aj tak bola chyba polohy 15 m. Čo v hustých kríkoch vie dobre skomplikovať hľadanie.
Nakoniec sonda dopadla úplne ukážkovo, trafila sa medzi kríky na cestičku. Takže čakala na zemi. Horšie to bolo s padákom. Evidentne bol zamotaný ked ešte letel, no na strome sa to ešte viac premotalo. A to 4m vysoko. Strom bol husto drobne porastený takými malými výhonkami, tam nebola šanca s padákom ani pohnúť. Lanko sa samozrejme pretrhlo a s padákom to ani nehlo. Takže ten tam ostal a je vidieť z ďaleka. Zrovna sa trafil na najvyšší strom v tom priestore.
No a teda sonda zaletela asi 6 m od poslednej polohy. Takže môj výpočet bol dobrý. Plus treba brať do úvahy aj chybu merania GPS. Ja počítam chybu max do 5 m, samozrejme záleží od polohy satelitov, presnosti efemeridov a plno iných vecí.
GEOID vs. ELIPSOID
Ešte doplním info o nerovnosti zeme a výpočte nadmorskej výšky. Občas sa to hodí pripomenúť, pretože GPS súradnice zo sond pracujú s referenčným elipsoidom WGS84, ale výška terénu je určená geoidom.
V prvom rade, Zem nie je gulatá
Zem má eliptický tvar, teda je elipsoid. Na póloch je zem o 28 km ploskejšia než na rovníku (oproti polomeru zeme 6371 km je to iba 0.34%).
Ako nulová nadmorská výška sa používa Referenčný elipsoid. Je to výška vypočítaná zo strednej hodnoty výšky morí. Aj GPS súradnice pracujú s týmto elipsoidom.
Ale u nás v mapách (vrstevnice), ale aj Google Earth udáva nadmorskú výšku nad geoidom.
Geoid je výška na základe gravitačného modelu EGM96 (Earth Gravity Model 1996). Gravitačné pole zeme nie je všade rovnaké. Preto je geoid zvlnený a preto sa robí korekcia geoidu nad elipsidom. Viac detailov písať nebudem, pre bežné pochopenie to stačí, na internete je toho dosť. A dole som dal dva obrázky na pochopenie výpočtu.
Prípadne nejaké info:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Geoid
Takže GPS pošle nadmorskú výšku nad elipsoidom. Ale u nás v strednej európe je geoid vyššie o 45,5 metra nad elipsoidom. Čiže vlastne zemský povrch je vyššie o 45,5m než dáva GPS (elipsoid). Preto treba ten rozdiel odpočítať.
Výška geoidu nad elipsoidom v európe:
Pre pochopenie nejaké obrázky: