3.2.2015-7:00-Y54D03010-VTSU Záhorie

[om4amc]

Typ sondy : Graw DFM 09
Frekvencia : 403,770 MHz
Dátum a čas vypustenia : 3.2.2015 7:00
Miesto vypustenia : VTSU Záhorie
Miesto dopadu : Výbežok pohoria Vtáčnik 1,6km od obce Horné Hámre N48.50893 E018.67524
Čas dopadu : 8:27
Cas nálezu : 14:43

Na túto sondu ma dnes ráno telefonicky upozornil Peter. Ze ak chcem ísť na výlet , tak pri Zarnovici práve dopadla Grawka zo Záhoria. Podakoval som mu , a hoci mi to pripadalo dosť šialené v týchto pokalamitných snehových podmienkách ísť niekam do hôr pre sondu , predsa som len začal na nete zisťovať spoje do obce Horné Hámre. Prvé dve možnosti boli dosť obkľukové (vlakom do Trnavy ,odtiaľ busom do Nitry, z Nitry do Zarnovice atd) , ale tretia sa mi ceľkom pozdávala ,len to malo jeden háčik. Autobusom do Partyzánskeho, tam prestúpiť na další smer Radobica/Cerová a dotretice z Radobice na daľší smer Zarnovica. Problém bol len v tom , že čas na prestup v Partyzánskom bol 2 min, čo sa mi zdalo vzhľadom na obmedzenú zjazdnosť ciest dosť málo. Preto som si poznačil pre istotu aj posledné údaje Viedenskej nedelnej nočnej sondy pri obci Oslany ako záložný plán , keby autobus nedorazil včas do Partyzánskeho. Zbalil som teda všetko potrebné a vyrazil na cestu s vedomím , že pravdepodobne budem miesto DFM hľadať Viedenskú SGP. Na moje veľké prekvapenie sme ale dorazili do Partyzánskeho len z minútovým meškaním. Stihol som ešte podakovať šoférovi za včasný príchod (určite si to zaslúžil vzhľadom na zjazdnosť niektorých úsekov ciest, napríklad v obci Svinná kde bola cesta čistý ľad a išli sme doslova krokom) a utekal som na opačnú stranu nástupišťa kde už stál autobus do Radobice. Dobehol som presne na chlp , práve naštartoval. Ani sa mi nechcelo veriť že to tak presne vyšlo...Do cielovej lokality Cerová/Polesie som bol jediný cestujúci, ostatný (posledný) vystúpili v obci Horná Ves. Na konečnej som mal polhodinu času kým mal prísť autobus z opačnej strany , a tak som ešte stihol vybehnúť na lúky nad dolinou a obdivovať krásnu zasneženú prírodu. A nakoniec aj tak meškal asi 8 minút , a šofér ma hned pri nastupovaní upozornil že budeme mať veľké problémy prejsť, lebo hore na ceste je skrížený Turecký kamion a nevie sa pohnúť z miesta...Prvé kilometre boli celkom v pohode , dokonca na dalších zastávkách nastúpilo zopár miestnych obyvateľov , ale potom hore v sedle to prišlo. Najprv sa objavil oranžoví sypač vedľa ktorého stál chlap z veľkou lopatou a snažil sa dostať posypoví materiál pod kolesá kamiona ktorí blokoval cestu pred ním. Ale nič mu to nebolo platné...Dokonca sa zhora v protismere objavila V3Ska naložená drevom , vodič ochotne zastal a pokúšal sa cúvaním potiahnúť kamion spredu za tyč. Ale ani to moc nepomohlo, bol moc ťažký...Ale aspoň ho trocha zrovnal ,a podarilo sa mu natesno prejsť cez vzniknutý priestor medzi krajnicou a kamionom. Ked prešli aj ostatné autá z protismeru vrátane tých čo stáli za nami , povedal šofér že to skúsi aj on z autobusom. No a nakoniec sa mu to naozaj podarilo , aj ked to bolo doslova o chlp... Ale dalšie pokračovanie cesty bolo aj tak veľmi problematické. Striedali sa úplne zľadovatelé úseky z miestami kde bola dosť hrubá vrstva zrnitého snehu , dalo sa pokračovať len veľmi pomaly ak to malo byť ako tak bezpečné...Do Horných Hámrov sme nakoniec dorazili z polhodinovým meškaním , ale našťastie v poriadku...Tomuto šoférovi som pri vystupovaní podal ruku a podakoval za celkové zvládnutie situlácie na ceste...Hoci už od kalamity uplynuli 4 dni , tam to vyzeralo ako by práve skončila...Okrem narýchlo porezaných stromov čo popadali na cestu a mierneho odhrnutia snehu tam nikto nič pre miestnych obyvateľov neurobil ... Z Hámrov som to mal k poslednej polohe sondy vzdušnou čiarou 1,6km čo bolo celkom v pohode. Dokonca cesta dolinou bola dobre priechodná , nakoľko tam prebiehala ťažba dreva. Problém nastal až ked som musel odbočiť na strmú cestu hore k poslednej polohe sondy. Tam už bolo 35 až 40 cm snehu , z hrubou kôrou na povrchu a dalo sa postupovať len veľmi ťažko...Takto som prešiel asi 350m kým mi navigácia ukázala že som na mieste. Asi v polovici tejto cesty som videl dve krásne líšky , ktoré ma vôbec nezaregistrovali a pohybovali sa asi len 15 až 20m predo mnou. (To by bolo niečo pre Tona OM5JA...) Podľa ich správania sa zdalo že to bol on a ona , ale Tono by to vedel určite posúdiť lepšie...Mali krásne huňaté chvosty a po snehu sa pohybovali z úplnou ľahkosťou. Bohužiaľ som nespravil žiadne foto , lebo som mal v jednej ruke anténu a v druhej prijímač , keby sa sonda náhodou ešte prebrala k životu aby som ju mohol rýchlo zamerať(údajne to DFMky tesne po chcípnutí dokážu aj ked z veľmi skreslenou moduláciou). Ale nič také nenastalo a tak som pokračoval hore veľmi strmím terénom v predpokladanom smere dopadu. Po pár metroch som prišiel na miesta krásne nasvietené slnkom , ale tam bol mokrý sneh ešte zrádnejší a tak som niekoľkokrát okúsil fungovanie zemskej príťažlivosti asi v zmysle-idem si tak idem, šak nič sa nedeje, všetko je v pohode, v poriadku, zrazu sa kopec zdvihne a trésk mi po papuli...Ale nevzdal som sa , a aj ked veľmi pomali, postupoval som hore do svahu(a to som mal stále v rukách anténu z prijímačom...) Vôbec som si nevedel predstaviť ako v takomto teréne nájdem mrtvu sondu , myslel som že bude obesená alebo zaborená v snehu a bude to veľká náhoda ak sa niekde nejaký čo i len nepatrný náznak objaví. A zrazu sa stalo. 38 m predomnou (podľa navigácie) sa na nízkej mladine medzi suchými listami v ľahkom vánku trepotal slnkom nasvietený kus zbytku balona. Nechcelo sa mi veriť že to bude také jednoduché (ono to vlastne nebolo , kým som prišiel k sonde ešte niekoľkokrát zafungovala zemská príťažlivosť...). Ked som sa tam nakoniec horko ťažko dostal(boli tam aj úseky kde boli dosť mohutné skalné bloky, ktoré sa dali len obýsť, nie prejsť), uvidel som na snehu aj sondu. Pekne ležala na boku, do snehu nespravila žiadnu stopu. Mala len o 180° ohnutý snímač teploty smerom dozadu k pásiku. Pofotil som , uložil súradnice, všetko som upratal do batoha a pokračoval som smerom hore k okraju horizontu , lebo sa mi zdalo že bude odtiaľ celkom pekný výhľad na okolitú prírodu. Už sa mi išlo lepšie lebo som nemal v rukách anténu a prijímač, takže som sa prechytával cez divoký porast pomedzi skalné bloky. Hore na horizonte sa ukázalo že to nie je vrchol z výhľadom, ale ostrá zákruta do skaly vyrúbanej lesnej cesty. Nakoniec som ju našiel aj v navigácii, mala pokračovať asi 800m dozadu v smere doliny a tam sa napojiť na cestu idúcu dolu v doline. Tak som sa vydal po nej lebo som mal ešte hodinu času, a v žiadnom prípade som sa nechcel vracať tou strminou odkiaľ som prišiel. Spočiatku sa išlo dobre , cesta bola pekne prešlapaná od lesnej zvery , ale postupne stopy redli a druhá polovica cesty už bola takmer nedotknutá. Do dediny som dorazil 20min pred odchodom autobusu, a tak som ešte vyšiel na opačnú stranu nad dedinu, odkiaľ sa mi podarilo spraviť zábery miesta kde sa nachádzala sonda. Je to ten akoby kopček v strede( v skutočnosti je to výbežok – pri pohľade z hora). Nakoniec ešte raz vdaka Petrovi za info o sonde, všetko dobre dopadlo, super krásne slnečné počasie a sonda ako bonus za vynaloženú námahu...

[OM5KV]

Marek gratulujem, pekný výlet, dobrá práca, klobúk dolu.