Typ sondy: RS92-SGPD
HW: J4423025
Frekvencia: 405.000 MHz
Miesto vypustenia: Viedeň
Dátum a čas štartu: 18.11.2014 12:30 SEČ
Dátum a čas dopadu: 18.11.2014 15:15 SEČ
Dátum a čas nálezu: 18.11.2014 16:15 SEČ
Miesto nálezu: v obci Nová Bošáca
LAT: 48.879485
LON: 17.789930
Na tento odlov som sa síce nechystal, ale keď som zistil, že zasa letí duo, a nemala by padnúť moc ďaleko, tak som sa rozhodol, že pôjdem. M10 som naživo ešte nevidel. Alebo si to nepamätám
Na fóre nastal mierny chaos, čosi sa tam písalo o povolenkách do revíra, ale keďže Radima už poznám, bral som to športovo. Teda dúfal som, že keď dopadne sonda, tak snáď Radim nebude myslieť vážne, čo písal. Alebo teda sa mi s ním nejak rozumne podarí dohodnúť. Nakoniec padák na sonde fungoval viac než dobre. Takže sonda preletela Radimov revír a asi 4 km na zemou už bolo jasné, že zaletí dosť ďaleko. V tom sa ozval aj Marek z Trenčína. Dokonca Radim spomenul, že aj Andrej by sa teoreticky mohol zúčastniť odlovu. Keďže som to mal k sonde dosť ďaleko a chcel som sa odlovu zúčastniť, rozhodol som sa vyraziť do terénu a presunúť sa bližšie. K Novému Mestu nad Váhom. Bolo to pre istotu, ak by sa tam chalani vybrali, nech tam na mňa dlho nečakajú. Ja som mal čas, tak radšej počkám ja niekde poblíž. Po ceste som si prečítal fórum. Andrej neodpovedal, tak Radim teda povedal Marekovi, že je to na ňom. Tak som zavolal Marekovi. On už hľadal spoje, ako sa dostať busom čo najbližšie. Len jeho príchod mal byť až za niečo vyše hodiny. Tak som teda vybehol smerom na Trenčín, že ho teda zoberiem, nech skočí do prvého busu, ktorý pôjde tým smerom a dá vedieť kde ho mám čakať. Nakoniec to dopadlo ešte lepšie. Zohnal kamaráta, ktorý ho tam mal odviesť. Keďže som bol už kúsok od Trenčína, tak sa získalo kopec času. Predsa len sonda mala byť v horách a tma sa rýchlo blížila, dokonca vonku bolo dosť zamračené, takže tma sa ešte rýchlejšie blížila. Marek teda presadol a išli sme k Novej Bošácej, kde medzitým sonda dopadla. Nevyzeralo to, že bude hlboko v lese, mala byť len niekde nad dedinou. Vyzeralo to nádejne, ale sonda nám hrala už pár km pred dedinou. Bola obava, že je na strome. Prišli sme teda do novej Bošáce. V strede obce som vybehol na miestny cintorín, ktorý bol na kopci, odtiaľ bola výborná príležitosť zamerať sondu. Na prvom obrázku je to bod 1.
Signál ale mieril ešte dosť ďaleko (žltá šípka) a mieril na protiľahlý kopec. Takže Marek vytiahol navigáciu a pokúšal sa nájsť nejakú prístupovú cestu. Hore na kopci bolo vidieť nejaký vysielač. Tiež dobré miesto na zameranie sondy. Tak som pokračoval autom ešte kúsok ďalej a tam mi Marek kázal odbočiť vľavo. Cesta vyzerala ako keby mala po pár metroch skončiť, ale za každou zákrutou stále pokračovala. Pomaly sa kľukatila hore kopcom, pomedzi domy. A bola stále užšia až nakoniec len štrková a úplne hore už len tráva. A dosť rozmáčaná. Začínal som mať obavy, že tam ostanem. Našťastie v bode 2 bol popri ceste elektrický ohradník a tak ma to odhovorilo pokračovať ďalej. K vysielaču to bolo ešte dosť ďaleko. Marek vytiahol smerovku a zistil, že sme sondu už prešli. No celkom sranda. Signál mieril trochu nižšie do údolia. Podarilo sa mi auto vcelku bezpečne otočiť, aj keď to nebolo jednoduché. Prudký svah a rozmočená šmykľavá tráva. Keď sme schádzali dole, Marek už detailne sledoval signál, nech ju zasa neprebehneme. V bode 3 je v stromoch vysekaná ulička, je tam elektrické vedenie 22kV. A tam mi padla do oka výrazné červená farba na protiľahlom kopci. Na obrázku je vidieť tú medzeru v stromoch. Presne tadiaľ som sondu zbadal ako si leží na zemi na tráve. Žiadne stromy. Paráda. Iba že šnúra bola prevesená cez to 22kV vedenie. Ale to nerobilo problém. Aj sondy aj padák boli na zemi. Pokračoval som teda ďalej, v bode 4 sa parkovať nedalo, tak som potiahol kúsok nižšie a odstavil auto. Vybrali sme sa pešo po zelených šípkach. No lenže keď sme dorazili na miesto, zasa tam bol elektrický ohradník. Tak sme ho podliezli. Za ním bol mierny kopček. Marek vybehol hore a naraz zvolal že býky. No paráda. Nedávno sme sa bavili o medveďoch a že sa ich bojím a teraz toto. Marek našťastie nedávno už mal podobnú skúsenosť, že sonda padla medzi býkov a že odlov v pohode. Býky si ho vtedy nejak nevšímali. Tak opatrne prešiel pomedzi nich a sondu zobral. No lenže teraz sa nám niečo nezdalo. Boli tam traja býci. Dvaja sa pásli a vôbec si nás nevšímali. Ale jeden, ktorý bol hneď kúsok od nás a sondy, si nás stále obzeral. V jednom kuse na nás pozeral a staval sa do zvláštneho postoja ako keby sa snažil každú chvíľu vyštartovať. A to trochu zaskočilo aj Mareka. Ja som ostal vyplašený až moc. Toto bola daň za rýchle nájdenie sondy. V okolí boli len tenké kríky, proste nebolo sa ani poriadne za čo schovať. Cez tie kríky by rozbehnutý býk zrejme v pohode prebehol. V zemi bolo pekne vidieť ich stopy, že sa tam chodia pásť. Navyše bol terén rozmáčaný a rozbahnený, celé to bolo na svahu. Nedalo by sa ani rýchlo utekať a určite by som sa šmykol a padol, no a čo by robil so mnou býk, si ani nechcem predstaviť. Každopádne mi nebolo všetko jedno. Marek tiež nemal záujem provokovať situáciu, hlavne keď tam bol krvavo červený padák. No fakt haluz. Svetlo bolo vonku ešte dobré, takže dole je pár foto ako to tam vyzeralo. Museli sme vymyslieť nejakú taktiku. Toto bola presne situácia, prečo vždy hovorím, že treba chodiť minimálne vo dvojici. Rozhodol som sa teda to obísť a skúsiť odlákať toho býka preč. Lebo jak sme sa presúvali, tak on pomaly prechádzal za nami. Lenže dookola bolo veľa drobných kríkov, ale tak hustých, že sa cez ne nedalo prejsť. Hlavne že bolí plné kríkov s pichliačmi. Jak som tam vbehol, tak som zostal zamotaný do ostňov a keby ma tak býk dobehne, tak prúser. Kým som našiel cestu viac južne, ako je spodná zelená šípka, tak sa vonku medzi tým začalo zotmievať. No a ak si dobre pamätám zo školy, tak býk nevidí zrovna moc dobre. V šere už zrejme vôbec. Takže síce sa mi ho podarilo kúsok odlákať, potom už zostal stáť. A postupoval už len veľmi pomaly. Bol od sondy necelých 5 metrov. Marek stále čakal kúsok od sondy na správny okamih. Lenže tma bol neúprosná a nakoniec som sám potreboval si svietiť pod nohy. A vtedy býk zastal úplne. To svetlo ho zrejme miatlo. Lenže ja som bol od býka dosť ďaleko a nevidel som ho dobre čo robí. Bolo už aj riziko, že tým svetlom ho zblbnem a on sa nejak nekontrolovane rozbehne a ja to ani nezbadám. Proste to smrdelo rizikom, že sa stane niečo neočakávané. Keďže býkov moc nepoznám, neviem ako dobre vidia a ako dokážu rýchlo utekať a či sa chovajú tak ako to ukazujú v telke na býčich zápasoch. Že proste sa rozbehnú a naberú všetko čo im vadí. Začal som to vzdávať. Marekovi som volal, že to proste neni bezpečné. On teda povedal, že skúsi opatrne prejsť potichu k sonde, tiež predpokladal, že býk nič nevidí a teda sa za ním nerozbehne. No nakoniec ja som sa vrátil k autu a pozrel na fórum. Napísal som aká je situácia. Za necelých 15 minúť už mi Marek volal, že má sondu a že sa ešte pokúsi zobrať padák. No snáď to dobre dopadne. Videl som ako tam s čelovkou posvecuje. Skúšal býka odlákať svetlom. Ale vraj mu to moc nešlo. Tak nejak opatrne prešiel k padáku a zbalil ho. Výhoda bola, že po tme tú červenú farbu vidieť nie je. Nakoniec to všetko dobre dopadlo. Napísal som na fórum, že odlovené a pri aute sme sa pokúsili rozbaliť zostavu, odpojiť baterky a pozrieť, čo je to zač tá M10. Ten mikrospínač sme našli, ale nevedeli čo s ním. Tak sme jednoducho vytiahli jednu baterku a zostalo ticho. Dole je zopár foto.
Sondy sme si rozdelili, Marek zobral M10 na preskúmanie a ja zvyšok. Padák išiel hneď do koša, smrdel od býkov
- Mapka poslednej polohy sondy v trackeri a miesto dopadu sondy
- Prvý pohľad na sondu po vybehnutí na kopček. Pekné prekvapenie
- Marek mapoval situáciu, ja som sa zmohol iba na fotenie
- Tí dvaja vzadu sa v kľude pásli, ale tento jeden vpredu (asi ich šéf) nás neustále sledoval
- Presun k padáku a toto je pohľad z kríkov na býka ako nás pozoruje. Boli sme asi 10 metrov od padáka a asi 25 m od sondy
- Padák padol presne do miesta, kde mali býky potravu. To bola daň za rýchle nájdenie sondy, toto nás pekne zdržalo
- Tu bol presun k sonde, býk sa priblížil k nám a tým to skomplikoval. Mohli sme ho len takto opatrne sledovať čo spraví
- Marek vykúka, či by mohol vybehnúť pre sondy, lenže býk tam stál v pozore a stále ho sledoval
- No nebolo nám všetko jedno. Býk bol stále v strehu. Keby sme vedeli čítať myšlienky, možno len bol zvedavý a nechcel nám nič spraviť :)
- Začalo to vyzerať nádejne, ale býk bol nepredvídateľný. Stále sa posúval pomaly k nám
- Tu už všetko dobre dopadlo, tak Marek pózuje so sondami
- Detail dual packu
- Ešte raz detail
- Vypnutie M10 vytiahnutím baterky, mikrospínačom to akosi nešlo. Alebo to nevieme
- Pohľad z druhej strany na M10
