01.10.2014-J4353283-Wien-11:00UTC

om5ja

Typ sondy: RS92-SGPD
HW: J4353283
Frekvencia: 405.000 MHz
Miesto vypustenia: Viedeň
Dátum a čas vypustenia: 01.10.2014 13 LSEČ
Dátum a čas nálezu: 30.09.2014 18:35 SELČ
Miesto nálezu: kukuricne pole pri obci Novy Svet
LAT: 48.22507
LON: 17.50322

Nas spolocny vylet do mokreho kukuricneho pola sa zrodil nahodou. Z prace som sa vratil domov, tak slusne povedane, s divnou naladou, tak som zacal hladat sposob ako sa odreagovat a ukludnit. Po nahliadnuti do fora som uvidel, ako Peter oznamuje, ze sa pojde kuknut po obednajsej W sonde. Reku skusim, ci by si nepribalil na cestu aj mna. Skor ako som tak stihol urobit, Peter uz dementoval svoj zamer, ze sa rozhodol pre sondu nakonec neist. Kedze som nechcel prist o zazitok, ved sonda spadla relativne nedaleko, 47 km neni moc, tak som zacal Petra presviedcat, ze nech ide, ze bude sranda. Nakoniec privolil, a tak sme sa vydali kazdy z inej strany zapadneho slovenska smerom do Noveho Sveta. Ked som dorazil pred uz skorej spominanu obec, zastavil som, nakolko na magnetku som sondu este nepocul, ze skusim smerovku, ci sa nieco v radiu neobjavi. No pocul som iba cisty nicim neruseny sum. V tom okolo mna prefrcalo auto s Frastackou SPZkou a pricapenou CBckarskou magnetkou na streche. Nahoda alebo neregistrovany sonder? To sa uz asi nedozvieme, ked nestacilo ze som mal tiez nacapenu magnetku a stal som pri aute so smerovkou a radiom v ruke, aby spomalil a spytal sa ci nejdeme nahodou za tym istym cielom. Ked som dorazil na dohodnute miesto, asi za 5 minut sa objavil Peter a tiez spomenul, ze aj okolo neho prefrcal a ze sa mu ho nepodarilo dobehnut. Po podani ruk sme vyrazili na miesto predpokladaneho dopadu bielej krabicky, no v oboch radiach stale ticho. Po prejdeni asi pol kilometra, v zacinajucom dazdiku sa situacia stale nemenila, z reproduktorov sa ozyval stale cisty sum. Nepomohlo ani povysvetlovanie zrejme miestnemu polnohospodarskemu funkcionarovi, ze co tam v ich lokalite chceme. Radia boli stale neme. Az ked sme sa priblizili este viac, odhadom asi k 5ha polu s kukuricou, okolo ktoreho bolo mozno aj 300ha krasnej prehladnej oranice, sa z radii zacal pomaly vynarat celkom slaby signal zo sondy. Potesili sme sa, ze sonda je este tam, no na druhej strane sme zacali tusit, ze Kukuriciarka viedenska nepreda svoju kozu lacno a ze my sa veru so suchou kozou domov nevratime. Cestou okolo kukuricky sme narazili na polovnicky kazatelnicovy posed, z ktoreho sme sondu zameriavali. Jednoznacne sme sa zhodli, ze sonda sa letela schovat pred zrakmi okolia do porastu. Podla poslednej polohy z trakera mala sonda lezat alebo visiet asi 70m od cesty. Ze zo 70m bolo 170m sme sa dozvedeli az ked sme sa pustili do precesavania mokreho porastu. V mokrej kukurici ako sa ukazalo slo sondu pekne zameriavat, nakolko z povodneho rozostupu sme sa prakticky sucasne dostali do blizkosti sondy. Ked som Petrovi zakrical, ze sme max. 10m od nej, on mi zakrical, ze prave skoro do nej kopol. Padak, po ktorom sme okrem zameriavania radiom patrali aj vizualne, riadne zarosenym respektirom, visel asi pol metra v kukurici, cize vidiet sme ho nemali sancu. Po dokladnej obhliadke sondy a aj celej letovej zostavy sme skonstatovali, ze sa jedna o kukuriciarku viedensku variety vulgaris a nie variety helmutii, nakolko padak bol ukazkovo otvoreny, sonda vzorovo naviazana na primerany kus lanka a neabsentoval ani odvijac s kusom kartonu. Takisto nebola vypita-vypustena voda z nadrziek. Cidla a antena pohladovo prezili dopad bez uhony. S fotodokumentaciou v mokrom poraste, dazdi a sere to bolo zlozite.