www.radiosonda.sk

Typ sondy : Vaisala RS92SGPD
HW kód : G2953209
Frekvencia : 403.50 MHz
Dátum a čas vypustenia : 6.4.2012, 12:00
Miesto vypustenia : Viedeň
Miesto dopadu : Strom pri družstve JV od Senice
GPS poloha: N48.65726 E17.37930
Spoločná akcia: Peťo, Shalmai, Miro, Juraj

Sondu sme s Peťom sledovali od Stupavy, kde sme hned zistili, ze je nejak vyššie ako sme čakali. Po prasknuti balona sonda zaplachtila ponad vojenske lesy a mierila rovno do Senice, ale pred pristátim si to ešte rozmyslela a zatočila na JV. Pri hladani vhodnej odbočky na jej nasledovanie sme si uvedomili, že by sme ju mali mať rovno nad hlavou, tak sme zastavili a po pár sekundách ju Peťo naozaj zbadal. Hned sme vyrazili za nou a videli sme ju pristat na strome.
Par minut po pristati sa pridali Miro a Juraj (Aj keď som ešte osobne nestretla, podla hlášky či je treba Sondekiller boli lahko identifikovatelní ako "naši" )
Sonda bola prevesená cez konár na jednej strane stromu a padak so zvyskami balona na druhej. Podarilo sa oslobodit vsetko.

Nalezny stav:


Juraj na strome


Kolektivna fotka, fotil Peťo

Konecne zas vyborna timova akcia a to aj napriek pocasiu a zakernej sonde, ktora s nami pekne vypiekla. Odzaciatku sme boli v znacnom casovom sklze - vyrazili sme az okolo 14:30 miestneho casu, na konci Stupavy sme pozapajali techniku a s hrozou zistili, ze sonda uz je niekde nad Gajarmi vo vyske 27 tisic a stupa okolo 8 m/s. Poriadne sme prilozili do kotla a pomaly zacali znizovat naskok, ale v case prasknutia sme boli od nej este prilis daleko a neskor sa ukazalo, ze sa vdaka dobre roztvorenemu padaku dostane daleko za revir, kde sme mali vybavene povolenie na lov. Sonda sice pokracovala predpokladanym smerom, ale do poslednej chvile nebolo jasne, kam az doleti. Pokracovali sme teda v prenasledovani, az sme ju za Senicou konecne dohnali. Po nadviazani vizualneho kontaktu sme bleskove vyrazili za nou a dokazali ju sledovat az po dopad (ci skor zaves). Zial, video natacane za jazdy po nerovnej vozovke cez spinave celne sklo a v nevhodnych svetelnych podmienkach nedosiahlo ocakavanu kvalitu.

Kym sme stihli vymysliet sposob, ako nedestruktivne dostat sondu dole z vysky niekolkych metrov, prirutili sa domaci kolegovia a Juraj bez dlheho spekulovania vyliezol k zakliesnenemu padaku, odrezal motuz a sonda bez poskodenia pristala v makkej ornici.

Na zaver chcem podakovat kolegom Mirovi a Jurajovi za spolupracu pri love a najma za darovany ulovok (hoci sme prisli neohlaseni) a Shalmai za bezchybnu hlasovu navigaciu a veselu spolocnost.

Vyborna akcia, co ma prkvapilo najviac bolo to, ze mi sonda zmizla v sume pri klesani vo vyske okolo 1000m co je normalne pre sondy ktore padaju za kopce na zahori, ale potom niekto hodil link na tracker, kde bola uplne ina vyska a poloha, takmer pri mieste nalezu, zacal som teda patrat, co to ma znamenat a zistil som zaujimavu vec. Sondu som pocul (dekodoval) este aj po dopade na zem, resp. na strom co je velmi zaujimave a teoreticky nemozne, lebo signal musi prekonat kopce malych karpat, vyska kopca cez ktory sa siril signal je 685m. Tuto situaciu som nasimuloval v programe RadioMobile a potvrdilo sa mi, ze v ziadnom pripade som sondu pocut nemohol. Pre ilustraciu prikladam obrazok radiovej dohladnosti (resp. nedohladnosti) a obrazok z SM, kde je jasne vidiet, ze sondu SM dekodoval aj po dopade, ked uz nevidela na satelity, ale udaje o tlaku, teplote a vlhkosti sonda vysielala. Podobnu anomaliu sirenia spozoroval davnejsie aj Peter na inej sonde, ktora padla tiez v tejto oblasti a pocul ju cez kopce aj ked uz bola na zemi. Keby niekto vedel vysvetlit tento jav potesilo by ma to.

tak predsa tam bola aj puma senicka