Datum vypustenia:8.10.2013
Miesto vypustenia: Vojensky obvod Zahorie
Cas vypustenia: cca 10:30 UTC
Vypustene DVE sondy na jednom balone:
GRAW DFM-09 (402.01 MHz)
Vaisala RS92-DD (1680 MHz)
Senicke pumy Miro a Juraj boli pripravene ulovit DFM-ku, ktore zacali neocakavane vypustat vojaci z nedalekeho vojenskeho obvodu. Sledovali ju, no sonda letela podstatne dalej, ako pocitali. Chlapci to teda vzdali. Mirek na fore zistil, ze okrem DFM na 402.01 MHz este hra aj nejaka sonda na 1680 MHz. r00tovi sa ju podarilo zdekodovat, vedeli sme teda, ze sa jedna u nas o nie prave beznu RS92-DD. Po nejakej chvili sa ale RS92 odmlcala, na fore sa sirili dve verzie - bud sa odtrhla, alebo sa jej vybili baterie. Stale sme nevedeli, ci sondy leteli na jednom balone, alebo boli balony dva.
Poslednu polohu DFM-ky zaznamenal Dano 11:50 UTC vo vyske 1182m na Morave nedaleko Valaskych Kloboukov nad obcou Studlov. Naozaj pomerne daleko, v tej chvili ma nenapadlo, ze by som sa vybral na lov. Peto sa v tom case vracal zo sluzobky. Ja som bol v praci v Bratislave. Po par telefonatoch s Danom a Petrom bolo rozhodnute - IDE SA NA LOV ! Okrem DFM-09 bola stale nejaka sanca, ze sa na jednej snure s nou viezla RS92-DD, ktoru u nas zatial nikto neulovil. Vyrazil som z Bratislavy a na pol ceste som nalozil pripraveneho Petra. Pred odchodom z prace som narychlo nafotil satelitny pohlad na miesto pristatia. Predpokladali sme, ze sonda dopadla na "cistinku" a ze dohladanie bude relativne jednoduche.
Sondu sme poculi od obce Potec az po zaciatok Studlova (S = 6/8 az 8/8)
v Studlove 0/8 az 2/8, na parkovisku ledva 3/8, ale uz pravidelne uniky do nuly. Peto jej modulaciu dobre pozna a hned zbadal, ze nieco nie je v poriadku. Zacal tusit, ze sonde dochadzaju baterky. Odparkovali sme auto par metrov od spominanej cistinky nad obcou Studlov. No nez sme vysli z auta a vybrali smerovku, sonda sa odmlcala. Bolo okolo 5:00 UTC. Pred nami bola len tma a TICHO. Rozhodli sme sa teren prejst za svetla celoviek. Ak by bola sonda na cistinke, mali by sme ju zbadat. No, cistinka - to je moc optimisticke pomenovanie pre zjazdovku, na ktorej sa zvyknu past kravy a plemenny byk. Cela zjazdovka bola pokryta mnozstvom naslapnych kravskych min rozneho data vyroby.
S Petrom sme sa snazili na mieste narychlo analyzovat, kadial asi sonda mohla letiet. Pocitali sme s nadmorskou vyskou terenu, rychlostou klesania, horizontalnou rychlostou. Presli sme vacsinu potencialnych miest dopadu. Na okraji zjazdovky boli chatky, v jednej boli aj domaci. Nepokusali sme sa im zazvonit a opytat sa, ci im nahodou nepadlo nieco do zahradky. Predsa len - chalupa na samote, tma a dvaja blazni hladaju nieco, comu by asi domaci moc nerozumeli.
Cely teren sme vramci moznosti preskumali, no po bielom polystyrene ani stopy. Presli sme aj miesta, kde by uz sonda nemala doletiet, ale ked sme uz boli tam… Po 2.5 hodine sme patranie ukoncili bez uspechu.
Tu by mohol log koncit. Na druhy den Peter urobil podrobnejsiu analyzu moznych miest pristatia. V podstate sme presli vsetky otvorene miesta, kam sme mohli v noci dovidiet - okrem okolia chatiek. Ostavala sanca, ze sondy visia niekde na stromoch. Stromy v okoli boli poriadne vysoke. Pracovny tyzden sa blizil ku koncu a mne a Petrovi stale vrtali v hlave sondy na Morave. Uvazovali sme o vikendovom navrate na miesto cinu. Ku koncu tyzdna u nas vydatne prsalo, tak som si nebol isty, ci sa mi chce ist absolvovat cestu po rozmocenych kravskych vykaloch. Mal som v plane aj nejake prace okolo baraku na stavbe. No v sobotu rano po telefonate s Petrom som sa rozhodol. Na stavbe bud eurcite naprsane a nebude sa dat robit (dobra vyhovorka, vsak ?)
Hned rano som volal Branovi. Klasicka situacia. Ak zavolam cez vikend rano Branovi, uz pohlad na volajuce meno mu musi prezradit - TOTO NEDOPADNE DOBRE, NIEKAM SA ZASE IDE !
Brano sa prave vracal z roboty, no behom minutky pochopil, ze sme vyhlasili najvyssi stupen BoPo a treba konat. Peter vyzdvihol Brana po ceste a cely zachranarsky team sa dal dokopy v Piestanoch.Po prichode na miesto sme Branovi popisali situaciu, co vsetko sme preliezli. Peter navrhol obehnut chatky, ktore sme za tmy radsej vynechali. Vydali sme sa trochu inou trasou takmer k miestu poslednej dekodovanej polohy. Potom nie cez zjazdovku, ale priamo cez husty les. Vedeli sme, ze najst obesenca na tak vysokych stromoch je takmer nemozne aj v pripade, ze sonda este hra. Po ceste sme nachadzali vselico, len nie sondy - muchotravky, masliaky, dokonca Brano nasiel aj dubak. Pre obrovsky pocet muchotravok cervenych Brano nazval akciu Muchotravka.
Peter pokracoval lesom takmer v osi drahy sondy, ja som si vybral lavu stranu, ktoru som vecer prechadzal. Brano v malom zavese za mnou. V tom sa ozval Peter: "Chlapci, podte sem ! " V tej chvili som si povedal - to moze znamenat dve veci. Bud sme sa prilis odchylili od kurzu, alebo - Peter nasiel, co sme hladali.
B je spravne ! Prichadzali sme k Petrovi a nechal nas samotnych objavit tu nadheru. Par desiatok cm nad zemou visel luster ! Preletel pomedzi huste smreky, RS92 bola takmer na zemi, DFM o cosi vyssie. Sondy pristali len par metrov od okraja lesa smerom k zjazdovke ! V noci sme ale celovkou nemali sancu dosvietit na taku vzdialenost. Dival som sa na zostavu a myslel som si, ze sa mi sniva, ze to ani nie je mozne, ze sa nam to podarilo objavit. Co nam - Petrovi !
Obidve sondy boli priviazane poriadne hrubym nylonovym spagatom k latkam. Latky boli polgulateho tvaru, zlepene spolu. Pripadalo nam to ako nejaka cast stareho nabytku. Zostava padala na starom padaku z voskovaneho papiera. Tak preto ta relativne pomala rychlost klesania - okolo 7 m/s. S Petrom sme povodne predpokladali, ze z balona ostala velka cast, ktora sondy brzdila.
RS92 bola k hrubemu spagatu pridrotikovana cez oko v zavese. Ku GRAWke bol ciernou textilnou lepiacou paskou prilepene nieco, co sa podobalo na baterky. Po nafoteni sme celu zostavu opatrne vyniesli na luku, aby sme objavene "modelky" nafotili v lepsom svetle. Zacala predbezna pitva. Ohmatom bateriek prilepenych ku GRAWke som zistil, ze tam je urcite 1.5 voltovy monoclanok. Ale naco ??? Pod paskou bol ukryty nasledovny obsah:
1x 9V baterka
2x AA 1.5V baterka
1x monoclanok 1.5V
Po chvilke sme zistili, ze sa jednalo LEN o zavazie, aby sa na latkach vyvazil nepomer hmotnosti RS92 a DFM-09. No vojaci jednoducho pouzili, co suplik dal - stare preletovane baterky treba predsa ekologicky zlikvidovat. Brano chvilu zapasil s lankom a pokusal sa stiahnut z vrcholov stromov torzo balona. Podarilo sa. Odhalili sme dalsiu sucast zostavy - stary modry vaisala odvijac.
Fotodokumentaciu sme ukoncili nadhernym pohladom na okolie. Uz po ceste k autu sme planovali, co dalej. Po uspesnom love predsa nasleduje vzdy posedenie na kofole. No napadlo nas, ze tentokrat sa zastavime na kofole po ceste v nasom STS Hjustone (Sportklub Povazany). Majitel Peto bohuzial nebol pritomny, ale podgurazeni domaci sa nam opat ochotne venovali. "Co to tu mate tolko bateriek ? ", pytal sa jeden knisajuci sa host baru, ked sme pitvali obe sondy na stole pred barom. Peto s Branom mu trpezlivo vysvetlovali, ze pomocou tychto krabiciek sa predpoveda pocasie. Nechcel nam verit. Medzitym leteli nejake velke lietadla na oblohe, tak sme ich sledovali. Opity host sa pytal: "Tymito krabickami sa rozpravate s lietadlami ?? " No jednoducho, bolo toho nanho prilis vela. "Mne to mozete vysvetlit, ja som tiez zo vselijakych hentakych pico…in."
Akciu sme uspesne ukoncili a zlomeni unavou sme pokracovali domov. Ani neviem, ako som sa dostal do postele.
Rano, ked som sa zobudil, som uvidel na mojom stole DFM-09. Az vtedy som pochopil - TO NEBOL SEN !
Mame ich ! Jednu DFM a druhu este vzacnejsiu RS92-DD.- Petrova analyza po prvom pokuse
- Zaznam trasy - modra - missed approach, ruzova - final approach.
- Zaver dna v Hjustone
